História

História

Naša história

Evanjelická cirkev vtlačila kultúrnemu i spoločenskému životu v Slovenskom Pravne hlbokú pečať. Jej bohatá história siaha do čias preniknutia Lutherových reformačných myšlienok do vtedajšieho Uhorska. Svedčí o tom aj fakt, že pravnianska ev. cirkev a.v. vznikla ako tretia v Turci, po Martine a Vrútkach.

Pre prijatie myšlienok reformácie mala obec výhodné podmienky- prechádzala cez ňu starobylá a významná obchodná cesta, veľkú časť obyvateľstva tvorili remeselníci, ktorí so svojím tovarom obchodovali v oblasti stredoslovenských banských miest, a taktiež nemeckí obyvatelia z Pravna i okolitých obcí cestovali za rôznym účelom do kolísky reformácie, do Nemecka. V čase reformácie žil aj v samotnom Pravne  určitý počet nemeckých obyvateľov. Nezanedbateľným faktorom pre rozšírenie reformácie boli tak ako aj na ostatných miestach župy i krajiny- miestni zmepáni.

V Slovenskom Pravne, ako už bolo spomenuté, vznikol ev. CZ a.v. už v roku okolo 1560. Udialo sa tak pravdepodobne prechodom rímskokatolíckeho zboru aj s farárom na stranu reformácie. Spolu s formovaním zboru- bola založená aj evanjelická škola. Sľubný rozvoj ev. cirkvi v Uhorsku i v Slovenskom Pravne však čoskoro začala narúčšať proti- reformácia. V Turci a konkrétne v Slovenskom Pravne sa spája s príchodom jezuitov do Kláštora pod Znievom,

Prvé stavovské Bočkajovo povstanie znamenalo uvolnenie náboženského útlaku, tzv. Viedenský mier z roku 1606 zabezpečil evanjelikom náboženskú slobodu. Uhorský palatín Juraj Thurzo, hlavný zástanca evanjelikov, zvolal v r. 1610 na synodu do Žiliny zástupcov desiatich uhorských stolíc. Ústrednou postavou tejto pre evanjelickú cirkev takej významnej synody bol popri palatínovi aj náš rodák- Eliáš Lányi. Na Žilinskej synode sa evanjelická cirkev právne osamostatnila od rímskokatolíckej.

100. výročie reformáciev prvej polovici 17.st. znamenalo zhoršenie postavenia uhorských evanjelikov. Po smrti Thurzu a Eliáša Lányiho sa podarilo rekatolizovať časť Révayovskej rodiny, z ktorej sa stal nástroj prenasledovania turčianskych evanjelikov. Révayovci na Kvetnú nedeľu 17.4 1639 zobrali pravnianskym evanjelikom chrám a vyhnali farára aj učiteľa. Tak bol tunajší evanjelický CZ až do roku 1647 prvýkrát bez farára.

Pravnianski evanjelici prišli druhýkrát o kostol v roku 1688 a boli nútení chodiť na bohoslužby do Ivančinej, kde bol artikulárny chrám.Definitívny deň náboženskej slobody pre nekatolícke cirkvi v monarchii prišiel 13.10. 1781, keď cisár Jozef II. vydal pamätný Tolerančný patent. Tunajší evanjelickýCZ bol obnovený v bývalom Okoličániovskom kaštieli na II. adventnú nedeľu v roku 1783. Najväčšiu zásluhu na znovuzrodení zboru mala manželka majiteľa kaštieľa Gabriela Prónaya- Eva Rothová, ktorá pochádzala zo starého evanjelického rodu. Cirkvi darovala pozemky na stavbu kostola, fary a školy. Taktiež významnou mierou administratívne a finančne prispela na stavbu kostola.

Kostol si pravnianski evanjelici postavili rýchlo. Posvätený bol v roku 1784. Ešte pred jeho dokončením si naši predkovia jednohlasne zvolili za miestneho farára 25- ročného rodáka z Myjavy- Martina Pána. Zrejme v čase stavby kostola bola postavená aj fara. Stála na mieste dnešnej farskej budovy. Na mieste dnešnej Pošty si pravnianski evanjelici postavili aj školu. Od tolerančných čias patrili k tunajšiemu zboru -fílie : obce Budiš, Jasenovo, Rudno, Kaľamenová, Liešno a Brieštie. Polerieka sa stala fíliou Slovenského Pravna okolo roku 1850.

Dňa8.12.1868 prišiel do Pravna kaplán- Samuel Chorvát. za jeho dlhoročného požehnaného účinkovania bola najväčšou investíciou generálna oprava kostola v rokoch 1886-1887. Strohý tolerančný chrám bol s veľkými nákladmi prestavaný do súčasnej podoby, vrátane dvoch vežičiek na západnej strane budovy. stará fara bola asanovaná začiatkom 30- tych rokov a bola postavená súčasná.

V predvečer II. svetovej vojny, v roku 1938 bolo rozhodnuté elektrifikovať kostol aj farskú budovu. Počas slovenského štátu pôsobil v CZ farár Viktor Šimko, ktorý okrem iného- krstením pomáhal viacerým židovským spoluobčanom zachrániť sa pred deportáciami. Po prechode frontu utrpela pravnianska cirkev značné škody na kostole aj farskej budove. Komunistický prevrat v roku 1948 zaviedol režim, ktorý čoskoro pocítil aj pravniansky CZ. Po vykonštruovanom obvinení uväznili zborového dozorcu Jána Ursínyho, ktorý bol povojnovým podpredsedom čs. vlády a predsedom Demokratickej strany. Novým dozorcom sa stal bývalý učiteľ Andrej Žiak, podpredseda Národného zhromaždenia. Zbor- v dôsledku politicko-spoločenských zmien  prišiel o veľkú časť nehnuteľného majetku.

V roku 1950 elektrifikovali organ. V roku 1951 postavili okolo fary betónový plot a oparvili sakristiu, ktorá bola v havarijnom stave. V marci 1954 na miesto zborového farára nastúpil Jozef Kubis. V roku 1964 prebehla veľká oprava chrámu- bola natretá strecha, vymaľovaný interiér kostola a vonkajšie steny dostali novú omietku. V lete 1978 začala za pôsobenia Miroslava Hargaša ďalšia rozsiahla rekonštrukcia. Pôvodnú omietku nahradila nová, kvôli zlému stavu asanovali starú sakristiu a na jej mieste postavili novú. V roku 1980 odišiel z Pravna Miroslav hargaš a na jeho miesto nastúpil námestný kňaz- Milan Bízik, ktorý tu pôsobil  do roku 1991. Po ňom do CZ prišiel Ján regináč, ktorý pôsobil v rokoch 1995-1998. V apríli 1998 prišla do zboru seniorátna kaplánka a neskôr námestná farárka Zlatica Karásková, ktorá bola v CZ zvolená za zborovú farárku v r. 2000 a doteraz s Božou pomocou pôsobí po jednej prevoľbe v cirkevnom zbore.

Vďaka milosti Božej sa za podpory domácich bratov a sestier podarilo za posledné roky vykonať  niekoľko dôležitých projektov a investíci- súvisiacich s opravami. Spomeňme napr. náter strechy kostola a zvonice, realizácia ozvučenia kostola, výmena starých okien a osadenie nových, výmena strešnej krytiny a zvonice, nová vnútorná vysúšacia omietka, nová elektroinštalácia kostola a realizácia bleskozvodu, realizácia kúrenia. Toto všetko by nebolo možné vykonať za veľkej obetavosti a štedrosti bratov a sestier celého CZ. Obrovskú službu pre zbor vykonali aj naši neraz osevdčení spolubratia - profesisti- murári Michal Páleš a Juraj Ličko, ktorým patrí úprimná vďaka za to, do akej podoby priviedli inetriér kostola. Samozrejme nehovorím o pomoci bratov : Viliama Fontányho, Miroslava Kmeťa, Jozefa Felcana, Jaroslava Dírera a Martina Karáska.

Toto bol- v záverečnej časti- poskytnutý prehľad zväčša len o hospodárskom napredovaní  CZ. Čo sa týka pohľadu na duchovný a zborovo- náboženský život v CZ, tešíme sa každoročne z množstva bohoslužobných príležitostí a stretnutí, ktoré sa konajú na pôde cirkevného zboru, alebo aj v obci či v okolitých obciach. Ako si to budete môcť pozrieť v Galérii cirkevného zboru. Stále sú pred nami mnohé pastorálne výzvy a úlohy- na ktoré chceme s Božou pomocou reagovať a ich využiť, keďže podľa všeobecného kňazstva - " každému je daný prejav Ducha na všeobecný úžitok..."ako hovorí v liste do Korintu ap. Pavol. A taktiež vítame každý prejav spolupráce a spoluúčasti na zverených úlohách. Pán Boh nám každoročne zatiaľ žehná, že máme okolo 30 detí, ktoré navštevujú náboženskú výučbu na škole. Tohto roku nám dal 8 konfirmandov, ktorí sa pripravujú na konfirmáciu, čo je veľká pastorálna úloha. Máme 24 zapálených a slúžiacich spevokolistov a krestívnu a oduševnenú pre veci Božie- kantorku a dirigentku sestru PhDr. Moniku Kalnickú. Snažíme sa s Božou pomocou roznecovať svetlo Božieho evanjelia. 

Máme veci, ktoré nás úprimne trápia, ale aj tešia...ktoré nás utvrdzujú, že sme aj na tomto mieste Božia rodina, kde zažívame Božiu lásku a prijatie, kde prijímame Božie odpustenie i narovnanie a kde sa snažíme si tú Božiu lásku aj vzájomne preukazovať  či prisluhovať. A sme si vedomí žalmistových slov známeho 127. žalmu : "Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia. Ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik!"  Svoju prítomnosť i budúcnosť vkladáme v nádeji do rúk nášho vykupiteľa Ježiša Krista a uvedomujeme si : "Až potiaľto pomáhal nám Hospodin!"